Výlet do Turecka hodnotím určite kladne. Možno aj preto, že ho hodnotím s odstupom času... ale nie srandujem :D
Predtým som bol v Turecku len v Istanbule, čo sa nedá so zvyškom krajiny porovnať. Keď človek navštívi len tradičné turistické miesta v Istanbule, tak na neho z každej strany číhajú rôzni obchodníci a iní ľudia, ktorí na ňom chcú len zarobiť. Takto si ale nemôže spraviť skutočný obraz o normálnych ľuďoch žijúcich v tejto krajine, ktorí sú veľmi priateľskí, pohostinní a nápomocní. Je pravda, že sme tu strávili len veľmi málo času, ale naše skúsenosti boli len pozitívne. Už pred tým sme boli s Vierkou v Maroku, čo je tiež moslimská krajina, ale Turecko mi pripadalo bližšie európskemu spôsobu života, na ktorý som zvyknutý. Niektoré prvky, typické pre arabské krajiny, sa nájdu aj v Turecku, ako napríklad zjednávanie o cenách, či už to je pri kúpe lístka na autobus alebo nákupe na trhu. Namiesto kresťanských kostolov sú tu samozrejme mešity, v mestách je počuť v pravidelných intervaloch zvolávanie na modlitbu, pokiaľ ich neprehlušia cvičné nálety bojových lietadiel, ako napríklad v Eskisehire, ktorý sa nachádza v blízkosti vojenskej základne ;)
Militarizmus a možno až prehnaný nacionalizmus je tu tiež cítiť dosť často. Nie je to ale tak, že by tu postávali vojaci na každom rohu, nacionalizmus sa navonok tiež prejavoval len v podobe zástav visiacich z každej budovy, čiže nás to nijak neobmedzovalo.
Na druhej strane, prístup k ženám a ich práva sú tu určite na oveľa vyššej úrovni ako v spomínanom Maroku. V Maroku ženy na ulici prakticky nestretnete. Ak aj áno, väčšinou sú celé zahalené a na hlave majú burku, čiže je vidieť len oči. Síce nám domáci Maročania tvrdili, že mladé ženy už staré tradície natoľko nedodržujú, veľa ich na uliciach ozaj nebolo. Naopak, v Turecku sa ženy po uliciach pohybujú úplne slobodne, nespomínam si, že by som videl nejakú v burke. Musím ale uznať, že turecké ženy sú často veľmi pekné a bola by škoda túto krásu skrývať.
Pred výletom sme si spravili len veľmi zbežný plán, kam chceme ísť. Mali sme so sebou stan, takže nebol problém prespať na takmer akomkoľvek mieste, kam sme sa dostali. Už cestou do Istanbulu sme zistili, že pôvodný plán musíme okresať, pretože Turecko je obrovská krajina. Bolo lepšie navštíviť menej miest a stráviť v nich viac času. Za najväčšie pozitíva považujem slobodu, ktorá je s týmto spôsobom cestovania spojená. Väčšinu trasy sme prešli autostopom, čo je jednak výhodné z hľadiska financií, ale tiež poskytuje možnosť spoznať miestnych ľudí. Niekedy sa tak môže človek dostať aj na miesta, kam pôvodne vôbec nechcel ísť, prípadne sa o nich sotva dozvie inak ako od domácich. Za negatívum považujem, že aj keď sme pôvodný plán dosť okresali, stále sme cestovali až príliš a na niektoré veci nám proste neostával čas. Nabudúce treba radšej zvoliť kratšie vzdialenosti a ak to bude možné, vyhradiť si na cestovanie aj viac času.
Už pri prvom stretnutí ohľadom cesty Vierka povedala, že to bude výlet "na pankáča". Pôvodne som presne nevedel, čo sa pod týmto označením skrýva. Keď si to ale teraz sumarizujem - cestovanie prevažne autostopom, mrznutie na benzínkach, vifonka na večeru, z celkového počtu 14 nocí 6 nocí v stane, 1 v autobuse a 1 najskôr v autobuse a potom na stanici, 1 noc u človeka ktorého sme najskôr stopli a potom nás pozval k sebe prespať a zvyšných 5 nocí u couch surferov - takýto spôsob cestovania už nenazvem inak ako "na pankáča" :)
Každoprípadne práve takýto typ výletov mám najradšej, nepotrpím si na drahé hotely či presný itinerár, ale preferujem skôr low budget a high experience travel :)
Teraz sa práve chystám do Thajska, kde strávime necelé tri týždne. Tiež to bude dosť o cestovaní a nie (len) o vylihovaní na pláži, snáď mi popri všetkých zážitkoch ostane aj nejaký čas na stručné zápisky už počas cesty... Vierka začala pracovať na svojom projekte návštevy vianočných trhov, viac o tom nájdete na stránke We Enjoy alebo na rovnomennej FB skupine.
Okrem toho, čo som už vyššie napísal, som sa počas tripy zdokonaloval aj v angličtine. Precvičoval som hlavne prakticky konverzáciu s ľuďmi, ktorých sme cestou stretli. Naučil som sa aj, ako sa správne skloňuje, a to pri kúpe tureckého čaju v supermarkete. Keď sme si vybrali dva rôzne čaje, tak sme sa pýtali, ktorý je lepší. Keď predavač označil ten môj ako best, bol som spokojný. Na to však ukázal na Vierkin a povedal, že ten je more best, čo ma vrátilo späť na zem. Doma som ho ale vyskúšal a ten môj celej rodine chutí, takže bude asi ozaj best ;)
Čo je ale hlavné, už konečne viem, ako robí líška, resp. What the Fox say? :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára