Scénické Thajsko: (3) Cesta na sever

Pondelok 1.12.2014

Na hoteli v Lopburi sme mali aj raňajky, tak sme sa išli najesť. Výber bol celkom široký – rôzne nápoje, ovocie, tradičné thajské jedlá aj kontinentálne raňajky (vajíčka, párky). Keďže sme to mali v cene, ja som vyskúšal zo všetkého niečo a poriadne som sa natlačil. Nijak extra to nechutilo, ale zas zjesť sa to dalo.

Lopburi je známe ako opičie mesto.

Nechali sme si veci na hoteli a odviezli sme sa do centra, k opičiemu chrámu.

Prišli sme tam na poludnie, v čase najväčšieho horka. Väčšina opíc sa schovávala v tieni, ale upútali sme pozornosť niekoľkých exemplárov. Riadne po nás poskákali, Zuzke ukradli náušnicu, Axela pohrýzli, mne našťastie ukoristili len vrecúško orieškov, ktorými som ich kŕmil.

Opice však nie sú iba pri chráme, pobehujú si aj po meste a skúmajú miestne elektrické vedenie.

Vydržali sme to s opicami len krátko, necelú pol hodinku. Išli sme naspäť na hotel. Telo aj vlasy nás svrbeli od opíc, tak sme sa aspoň na záchode trochu opláchli vodou. Opäť sme šli do centra, tentokrát na vlakovú stanicu. Zistili sme, že stanica je len kúsok od opičieho chrámu. Kúpili sme lístky na vlak, ale mali sme ešte nejaký čas, tak sme odložili veci do úschovne a išli sme sa prejsť po meste. Mohli sme si nechať veci na stanici hneď ráno, ušetrili by sme si tak zbytočnú cestu na hotel.

V čase obeda bol trh vyľudnený, bolo tam len zopár obchodníkov.

Kúpili sme si mäso, ryžu a polievku, všetko v sáčkoch. Myslím si, že odtiaľto pochádza aj u nás zaužívaný názov sáčková polievka :)

V potravinách 7/11 sme si chceli ešte kúpiť pivo na cestu, cez deň ale alkohol nepredávajú. Uctievajú tu aj popoludňajšiu siestu, ani sa nečudujem v takejto páľave. A je jedno, či ide o ľudí alebo o opice.

Keďže náš vlak meškal asi 20 minút, mohol som si v pokoji na stanici zaliať v hrnčeku rezance stále horúcou polievkou. Síce táto zelená zmes nevyzerala vábivo, bolo to chutné. Navyše, ako jeden z mála pokrmov v Thajsku to ani nebolo sladké, čo bola príjemná zmena.

Keď sme si kupovali lístky na vlak, mali sme možnosť vybrať si z troch kategórií. Obyčajný stojí 49 Bahtov a našu trasu (necelých 300 km) prejde oficiálne za 6 hodín, rapid train ide 4 hodiny za 99 Bahtov a express 3 hodiny za 450 Bahtov. Teta pri pokladni nám automaticky ponúkala ten najdrahší. Bolo nám jasné, že to je strašne veľa, keďže vlaková doprava je v Thajsku lacná. Nevedela nám ponúknuť žiadny iný vlak, až keď som z tabule s odchodmi opísal čas najbližšieho spojenia, ponúkla lacnejšiu alternatívu. Nakoniec sme sa rozhodli pre rapid train za 99 Bahtov.

Cesta vlakom bola opäť scénická, z okna sme videli samú rovinu a polia. Najprv sme si sadli do druhej triedy s koženými sedadlami, odkiaľ nás rýchlo vysťahovali. Nakoniec sme sa teda viezli v tretej triede, sedeli sme na tvrdých drevených laviciach potiahnutých koženkou. Mali sme miestenky a na našich miestach už sedeli nejakí ľudia, tak sme ich museli aj s pomocou sprievodcu vyhodiť.

Dlhú cestu sme si krátili aj tak, že sme sa poprechádzali po vlaku. Za zmienku stojí najmä jedálenský vozeň, kde pasažieri sedia na plastových stoličkách. Človek tam vidí priamo do jednoducho zariadenej kuchyne, kde suroviny skladujú v plastových sudoch, o chladničke tu myslím ešte nepočuli.

Záchod je tiež neobvyklý. Je to otvor priamo na koľajnice, ale tak vyzerali záchody aj v našich vlakoch ešte pár rokov dozadu. Tu sa ale nedá sedieť, je to v podstate turecký záchod. Treba sa postaviť na stupačky asi 20 centimetrov nad dlážku a pri vykonávaní potreby balansovať, čo môže byť pri idúcom vlaku celkom problém.

Cítime sa zalepene a špinavo. Z vlaku vystupujeme v Phitsanulok, prechádzame cez night market, kupujeme kari a bravčové a presúvame sa mestom asi pol hodinu na autobusovú stanicu. Tam večeriame a pokračujeme busom smerujúcim do Chiang Mai. Vystupujeme v Sukhothai a tuk-tukom sa vezieme na ubytko. Prichádzame až okolo 23:30, ale na recepcii vedia o našom neskoršom príchode, takže nás čakajú. Komplex tvoria malé drevené chatky v palmovej záhrade. Máme peknú kúpeľňu s kachličkami a murovanou stenou pri sprchovom kúte. Zaujímavé je, že z izby je vidieť do kúpeľne spojenej so záchodom, priestory oddeľuje iba sklenená stena, na ktorej je zavesená rohož.

Utorok 2.12.2014

V Sukhothai sme sa zastavili, pretože je to jedno z viacerých starých thajských hlavných miest. Z Novej Sukhothai sme sa museli odviesť tuk-tukom k historickému rezortu, známemu ako Stará Sukhothai. Za cestu sme zaplatili 120 Bahtov, pričom nám vodič ukazoval, čo môžeme okolo seba vidieť – rôzne waty (chrámy), hoteli, ale aj KFC :)

Videjko z cesty tuk-tukom, tento bol výnimočný tým, že sa sedelo vpredu, pred vodičom, čo zvyšovalo zážitok z jazdy :)

Chrámový komplex v Sukhothai je celkom rozľahlý. Ideálny dopravný prostriedok tu predstavuje bicykel, dá sa požičať za 30 Bahtov na deň. Za vstup do areálu treba platiť, my sme si to ale na bicykloch obišli a prešli sme dnu zozadu bez platenia cez menší vchod, kde nikto nekontroloval. Je tu veľa watov a budhov. Stavby sú staré, z niektorých ostali už len kamenné ruiny, ale niektoré sú celkom zachovalé alebo zrekonštruované.

V areáli je aj veľa stánkov s občerstvením. Hoci sme tu boli v čase obeda, stánky zívali prázdnotou. Bolo vidieť, že je tu, tak ako celkovo v Thajsku, menej turistov ako obvykle. Na záver sme boli pri scénickom jazierku.

Okolo 15 sme šli späť na hotel, tentokrát väčším songthaevom, ktroý mal vzadu tri rady lavíc namiesto tradičných dvoch. Cestou pristúpila celá trieda školáčiek. Ledva sa pomestili, niektoré šli na smetiara – stáli vzadu na schodíkoch :)

Z hotela sme šli tuk-tukom na stanicu, pričom sme zjednali celkom fajn cenu. Pôvodne chcel asi 100 Bahtov, tak sme mu ponúkli 70, čo on prebil ponukou 20 Bahtov na osobu, teda 60 dokopy :)

Na autobusovej stanici sme si čas krátili aj tým, že sme odháňali škorcov zo stromu. Strašne tam škriekali a miestni si s nimi zjavne nevedeli poradiť. Tak sme prišli s Axelom a začali sme tlieskať. Zopár ich aj odletelo a domáci tento trik potom tiež skúšali. Oni mali ale aj iný spôsob, ako škorcov odohnať – svietili na nich baterkou, čo tiež pomáhalo. Aj takto môže vyzerať výmena znalostí medzi kultúrami :)

Autobus do Chiang Mai bol starý, Zuzka najskôr sedela v rozpadnutom sedadle, po zemi behali šváby.

Do Chiang Mai sme sa ale dostali. Pri vystupovaní na konečnej stanici sme zobudili Švéda, ktorý spal v buse. Nevedel presne kam ide a vyzeral celkom dezorientovane, ale možno bol len rozospatý. Spolu s ním a ďalšími turistami sme sa odviezli songthaevom do hotela. Vodič nás najskôr chcel vysadiť na zlom mieste, ale nakoniec sme aj s pomocou GPS náš hotel našli. Ponúkam ešte zvyšok večera a stručný plán na ďalší deň ako ho zaznamenal Axel:

"Je tu na rozdiel od ostatných miest teraz večer celkom chladno okolo 18stupnov ale chvalabohu cez den ma byt klasicky okolo 32. Zajtra sa budeme len túlať tu po meste a večer chceme ist na kurz varenia."

Naša trasa z Lopburi do Chiang Mai: